Spútaní večným nespútaním

20. února 2012 v 21:27 | Loivissa |  Poézia Loivissa


Fakt sa mi nechce hrať s tými čiarkami, bodkami a inými zvieratkami. Domyslite si to tam ;)

Spútaní večným nespútaním

Uprostred zafajčenej izby
Sedí on, sám, opustený
Minulosť ho opäť trýzni
Čas lásky a pochybení

Tak veľmi ranil sklamal
Tak veľmi dobre to chápal
Bez rozmyslu jej srdce zlámal
A teraz tu ticho plakal

Takmer zabudol, aké to je
No teraz cítil úplne podrobne
Aké je mať srdce na dvoje
Vedieť, že ona to cíti podobne

Chvíľa, keď pocítil túžbu, smäd
Sa mu v mysli črtala len nejasne
Čo koná, to nevedel hneď
Nevedel, že vodou iskru zhasne.



A tak sa nechal unášať pudmi
Nespútaný, ako šelma, zviera
Unášaný vášnivými prúdmi
Zabudol, čo mu srdce zviera.

Zabudol na jej bozky, pohľady,
Na tie iskry v jasných očiach
Na tú dokonalosť, čo roztápa ľady
Na jej úprimný úsmev na perách.

V umelej, zvieracej rozkoši
Pokrčil a podupal jej dôveru
Odplavil jej pokoj na duši
Nedokáže mu odpustiť neveru...

So slzou v očiach a jemným úsmevom
Povedala len, že mu odpustiť nemôže
Že jej láska sa vyvážila s hnevom
A nič necíti, snaží sa, no nič už nepomôže.

Jej bolesť a sklamanie ju trýznili
A i keď nikdy nemilovala viacej
Tie pocity jej už naveky bránili
Nájsť vo niekom vieru a nádej.

Utiahla sa, navždy sa skryla
Ďaleko, preč, pri nespútané vody
A do srdca a pamäte si vyryla
Že spútanie je istý druh krásnej slobody.

Slobody, ktorá ti dáva vieru
V človeka, v seba, v iných
A ak prekročíš správnu mieru
Viera zomrie, je výmyslom z kníh.

A tak obaja sú ďaleko a sami
Spútaní večným nespútaním
Láska je pre nich len lžami
Nemárnia čas jej hľadaním.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama