O mojej krásnej kvetinke

20. února 2012 v 22:12 | Nemunai |  Poézia Nikushimi Nemunai
O mojej krásnej kvetinke
Bez úvodov, bez predhovorov a bez nejakého predstavenia.
Bez vnesenia svetla do situácie a zverejnenia tvojho mena.
Len obraz tvojej pekne tváre, len malý záblesk opísať...
Iba priznať sa ti, že ťa vidím, ako v samej sebe topíš sa.

Za narcizmus skrývaš, ako veľmi sa cítiš zranená.
Zvykla si si bez dôvery, pochopenia alebo pomocného ramena.
Myslíš si, alebo sama seba previedčaš, ako všetko zvládaš.
No stratila si túžbu nájsť odpoveď, keď otázku hľadáš.

Samu seba presviedča, že maska, ktorú nosíš, si ty.
Neviem, či blato v alobale, alebo diamant v nej zaliaty.
Možno obe a možno ani jedno. No či na tom záleží?
Veď iba stojíš v plášti pod oblohou a pýtaš sa, či nasneží...

Kým padne biely zamat, nastane zmen alebo apoň niečo nové.
Miesto, kam by si sa mohla uchýliť a utiecť vlastnej hlave.
A možno si myslíš, že sa chceš zabávať, kým sa dá, a žiť.
No hlboko vo vnútri cítiš, že si chorá a chceš sa vyliečiť.

A možno ak budeš správne počúvať, pochopíš odkaz, ktorý som skryl.
Pomalý opis uplynulých rokov, dní, hodín a možno len chvíľ...
Poslednú myšlienku a najhoršie odhalenie skrývam v poslednej vete.
Ľutujem, miláčik, ale pred sebou nemáš kam utiecť na tomto svete.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama