Príbeh o kanibalovi

16. ledna 2012 v 21:58 | Nemunai |  Poviedky jednorázové (NN)
Viete, vážení naši čitatelia, momentálne sme nabrakovaní učením sa. Naša škola je dosť ubiják a evidentne vymierame, čiže momentálne sa nám nedarí písať a búchať sem veci ako na bežiacom páse, na čo ste možno predtým boli zvyknutí. Avšak ja sa odhodlám niečo napísať, aj keď zajtra do školy vstávam 5:20 a odpovedám z pólročného učiva.

Priznal som sa už niekedy, že milujem kanibalizmus? Je veľmi vtipný, ak sa pýtate na môj názor.

Príbeh kanibala

24. deň, 7. mesiac.
Dnes sa minuli posledné slonie stejky. Na tomto ostrove som už 24 dní a 7 mesiacov. Celý čas som jedol len slonie stejky, ktoré som sa naučil pripravovať z knihy "Človek chorý na elefantiózu, príprava na sto spôsobov". Presne tak! Všetci, ktorí tu doteraz boli, mali elefantiózu. Už ju mám aj ja, nakazil som sa z mäsa mojich spolubývajúcich. Avšak už nijakí nie sú. Všetko som zjedol.

25. deň, 7 mesiac.
Po zistení, že slonie stejky už nie sú, odhodlal som sa jesť všetko, čo zostalo. Postupne som prešiel cez 7 mesiacov a 25 dní staré pečivo až po paštétu. Odpudzujúce, že už tu nie sú žiadni ľudia, ktorých by som jedol.

14. deň, 8. mesiac.
Z nedostatku ľudského mäsa, na ktorom by som sa vybil svoje gurmánske úchylky, začal som si obhrýzať nechty. Avšak ma tu trýzni ešte jedna vec... Cítim sa sám. Treba to vyriešiť. Asi idem uvoľniť napätie pobytom v latríne.

16. deň, 8 mesiac.
Dnes sa mi sníval sen o mojich manželkách. Vlastne boli štyri. Prvá zomreli na otravu hubami. Druhá zomrela na to, že jej telo neprijalo muchotrávky zelené. Tretia zrejme pokašľala hríbovú polievku, po jej konzumácií sa už nikdy nezobudila. Štvrtá kupodivu zomrela na rozťatie hlavy... totiž, ona nechcela žrať huby.

19. deň, 8. mesiac.
To bola posledná kvapka, musím sa s niekým rozprávať. Vytiahol som z kopy vecí, ktoré zostali po mojich posledných elefantoch, čižmu. Zrejme bola Jimmyho... (Nech je mu latrína ľahká.) Čižmu som pomenoval Lady Henrieta von Vebber de la Manca Luxemburská, druhým menom Francisca. Budem sa rozprávať s ňou.

6. deň, 9 mesiac.
S Heňou mám geniálny vzťah. Máme kopu vecí, o ktorých sa môžeme rozprávať. Je veľmi dobrá spoločníčka, len jej trocha smrdí z huby.

18. deň, 9 mesiac.
Pohádal som sa s ňou. Ododneška nespí v mojom stane, absolútne ju odmietam. Hnusí sa mi!

29. deň, 9 mesiac.
Áno, náš konflikt bol moja chyba. Dnes sa jej ospravedlním, prichystal som si aj kvety.

30. deň, 9 mesiac.
Odmietla moje ospravedlnenie. Úplne ma zavrhla, už so mnou nechce mať nič spoločné. Čo som mal robiť? Tak som ju zatĺkol sekerou!

4. deň, 10 mesiac.
Nemá to bez nej cenu... pripravil som všetko potrebné, dnes sa obesím na povraze. Aj tak už tu nie je nikto, koho by som mohol zjesť........
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 C.V.O.K. C.V.O.K. | E-mail | Web | 17. ledna 2012 v 0:18 | Reagovat

Dúfam že odpoveď dopadla minimálne tak dobre, ako táto jednohubka. Pripadám si ako opakovací papagáj ktorý dookola terepe aké to je skvelé ale no jednoducho... od 16. dňa 8 mesiaca až po koniec dostala moja trénovaná bránica poriadne zabrať. Ani nevieš, ako dokáže takáto milá konina zlepšiť deň. (poprípadne noc a následujúci deň plný niekoľkohodinových klauzúr z nemeckých predmetov). Takže ešte raz vďaka za spestrenie polnočného štúdia a odkáž "spolupáchateľom" nech sa držia. A nech sa skoro vrátia. Nudím sa. xD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama