Krvavé kusadlá - 2.

8. prosince 2011 v 20:28 | Wodin |  Kapitolové poviedky (Wodin)

2. Červená hrozba a iné fámy

"Ale vážne, je ich viac zrniek piesku pri potoku."
"Soturin nám poeticky naznačuje, že ich je plná prdel!"
Soturin, ošľahaný hraničiar sa vážne pozrel na Klipsa. "Až budeš umierať v neuveriteľných mukách a po našom meste budú pobehovať šíky tých zmrdov, smiech ťa prejde."
"Ale braček, neber to tak vážne, sú to zase len reči, vypime si ešte."
Soturin buchol po stole. "Nie sú to len rečí! Ty nevieš, čo zažívame na južných hraniciach! Akoby sa všetka zver zbláznila, behajú nám tu opuchnuté jašterice, z ktorých cítiť naozaj divné pachy. Myši s malinkými vyrážkami a iné zvieratá. Jeden hraničiar z Lúkova mi hovoril, že nedávno so svojou jednotkou našli zdochnutého potkana. Smrdel tým ostrým zápachom, ktorý cítili už na jaštericiach. Keď sa k nemu priblížili, zo srsti sa mu vytackal krpatý červený mravec. Nedokázali sa s ním dohovoriť, on sa o to ani nesnažil, jednému mladému vraj prerazil chytín a otrávil ho. Tak toho červeného na mieste odstrelili a odniesli do Lúkova."
Laki do seba nalial ďalšiu kyselku a upriamil pozornosť na Soturina. "Sú to len ďalší krpci, my máme svoje zbrane, tak čoho sa bojíš?"
"Nie sú to obyčajní krpci, je to obrovská armáda na pochode a k tomu sú vyzbrojení žihadlami. Ten mladý sa vraj hodiny zvíjal v bolestiach, boli ďaleko od lekárov, tak mu radšej odcvakli hlavu, aby netrpel."
Do rozhovoru sa zapojil aj Cipino. "Musím sa zastať Klipsa, na vlastné oči tu nikto nič nevidel, takže toto sú zatiaľ len nepodložené fámy."
Tentokrát buchol po stole už zjavne podgurážaný Laki. " Ná nech prídu, rozčápem im papule a pošlem ich odkiaľ prišli!"
Všetci vybuchli do smiechu a Cipino objednal ďalšiu rundu.
Atmosféra sa uvoľnila a partia sa začala sústrediť na kapelu. Nebola to kapela v tradičnom slova zmysle. V tejto kapele boli štyria mravci. Štyria nadmieru talentovaní mravci. Vypúšťali chemické signály, ktoré boli naozaj silné. Mali chuť, dali sa chytiť a niesli emócie. Stačilo zavrieť oči a videli ste to. Šíru lúku a na nej kopček, to je Lúková. Potom vás to nieslo ďalej, mnohonásobne rýchlejšie, ako sa ktorýkoľvek mravec dokáže pohybovať. Ponad lúku a steblá trávy až do hustej smrečiny, kde sa črtalo sídlo rovnakého mena. Smrečina.
To všetko videli, cítili vôňu stromov, cítili živicu. Bola to dobrá kapela.
Všetci potichu sedeli ponorení do svojich vnútier.
Len Soturin bol nepokojný, pretože vedel, že na Alianciu sa valí pohroma. Bol tu práve preto, aby podal hlásenie o tom, čo sa deje na juhu. Nepil veľa, pretože čoskoro sa mal stretnúť s priorom, ktorý velil všetkým hragátskym hraničiarom.
Pozrel sa na svoju rodinu. Veselé decká, samí robotníci, bol jediným vojakom zo všetkých bratov. Nedopustí, aby sa im niečo stalo.

Po tom ako zaplatili, rozlúčili sa s Cipinom a jeho troma súrodencami a deväť bratov sa vratkým krokom. Lakiho museli niesť, pretože napriek tomu, že to bol chlap ako hora, piť nevedel. Klipso sa prisprostasto usmieval v kyselkovom opare. Jeho zmysli boli neskutočne ostré, avšak vyberalo si to daň v podobe celkovej spomalenosti.
Počul, ako nejaký zakrslí úradník hovorí podľa pachu pomerne vysoko postavenému dôstojníkovi: " ... vraj obišli celé vrchy a idú na nás od severu... "
A z dôstojníkovej odpovede začul len dve slová: "... ostružinská propaganda..."

Žijeme v neustálom strachu. Bojíme sa, že jedného dňa pôjde okolo niečo veľké a proste nás zadupne. Prestavba mesta by netrvala dlho, no ak by zahynula kráľovná...
Bojíme sa, že nás pri kopaní zavalia haldy hliny. Bojíme sa každého dažďa, aj keď to už sa čiastočne vyriešilo, len vtedy nebyť vonku. Najnovšie sa bojíme červených mravcov, ktorí možno ani neexistujú. A mnohí sa boja Ostružincov a ich údajných prívržencov tu v meste. Sme také malé uzlíky strachu.
Aj ja sa bojím. Bojím sa, že jedného dňa nebude v okolí už žiadne mravenisko krpcov, žiadne miesto, ktoré by sme pre slávu Hragátu mohli dobyť a dostať z neho čo najviac zajatcov. To, čo im robia je nechutné. Áno, oni by nás bez rozmýšľania zabili, ale toto, toto je vyšší level zla. Vidíš Klipso, nadávaš tu na to a pritom všetka tá kyselka, čo si vypil...
Klipso vyvrhol kompletný obsah svojho tráviaceho ústrojenstva pred seba. Úradníček a dôstojník boli pár krokov pred ním, aj keď sa mu zdalo, že sa už dávno minuli. Klipso potrepal hlavou, hneď mu bolo lepšie. Išiel ďalej, podopierajúc Lakiho.
Dôstojník naňho zrúkol: "To tam chceš akože nechať ty kopáčsky pankhart?!"
Laki sa mierne prebral a jednou ranou poslal vojaka k zemi.
Chvíľku som rozmýšľal nad tým, či môžu mravce omdlieť. No minimálne tento to dokázal.

"Dvakrát viacej práce za dvakrát menej jedla? Veď zdochnem!" Lamentoval Laki.
"Nemal si dať dole toho centurióna." Pripomenul mu Klipso.
"Obúval sa do teba, na môjho malého brata sa nebude nikto dovolovať!"
Sedeli doma, vo veľkej miestnosti. Boli tam všetci osemnásti. Z pôvodných dvoch tuctov už štyria zahynuli. Temné časy boli minulosťou, no život mravca stále nebol ľahký.
Ešte chýbal Soturin, ktorého domovom sa stala južná hranica území Aliancie. A chýbal aj Okenbus, z ktorého sa stal veľký pán. Mal vlastný byt a rodina preňho asi nebola dosť dobrá.
Mravce sa zhromaždili na oddych.
"Čo dnes budeme jesť?" Spýtal sa Visip.
"Prečo mám pocit, že tá otázka bola smerovaná na mňa?" Čudoval sa Klipso.
"Pretože dnes máš s Lakim službu."
"Áha..."
"Len nehovor, že ste zabudli!"
Izbou sa rozľahlo mnohohlasné šomranie.
"Akurát som sa chystal niečo zohnať, poď Laki!" Laki bol tuhý. Z toho sa bude vyspávať ešte dlho.
A tak teda išiel a vrátil sa k myšlienkam prerušeným vzburou tráviaceho traktu. Ale niektorí sa neboja. Pastieri sa neboja. Majú svoje vošky a všetkých majú na háku. Tým je dobre. Vždy som chcel byť pastierom.

Medzitým stál Soturin v kancelárii priora Jokelu a vysvetľoval situáciu. "... kobylky celé dobodané a to zďaleka nie je všetko..."
Prior mu skočil do reči: "Desiatnik Soturin, ste výborný vojak, ale tým, že ste ďaleko od mraveniska neviete, aká je politická situácia."
Prior čakal.
"Aká je politická situácia?" Opýtal sa Soturin povinnú otázku.
"Poviem vám, aká je politická situácia. Politická situácia je zložitá."
"Aha."
"Veľmi zložitá."
Soturin uznanlivo prikývol.
"Desiatnik, čo si myslíte o tom, čo sa stalo v Ostružine?"
"Je to odporné a odsúdeniahodné." Odrapotal Soturin automaticky.
"Vidíte a predsa sa nájdu mravce, ktoré sa pre podobné myšlienky nadchnú."
"Čó? Nebodaj aj tu?" Predstieral Soturin zhrozenie.
"Veru, aj tu. A tieto mravce sa cez obchodníkov kontaktujú s Ostružincami a robia niečo strašné."
"Čo robia?"
"Konšpirujú!"
"Konšpirujú!?"
"Konšpirujú proti jej výsosti. Plánujú prevrat aj tu. Aj vo všetkých mraveniskách."
"To je strašné. Ale pane, čo to má spoločné s červenými?"
Priorov víťazoslávny pohľad. "Tomu sa hovorí... nejak odborne... proste chcú destabilizovať situáciu, tak všetkých strašia s ohnivými mravcami. Pche, ohnivé mravce, to je rozprávka pre malé odlarviatka. Ostružinci sú ozajstní problém!"

Keď Soturin opúšťal kanceláriu, od hnevu mu išlo vyraziť dekel. Starý chuj, asi ho zaparilo, keď je tam stále zavretý. Ostružinci nemajú kapacitu na to, aby spôsobili takýto exodus zvierat. Keď nezačneme jednať, sme v prdeli.

Laki sa hnal do práce. Toto bude ťažké obdobie. Za fyzický útok na dôstojníka by bol schytal oveľa viac, keby Klipso pred úradníkom vymeriavajúcim trest nespomenul, čo útoku predchádzalo. "Kopáčsky pankhart" bolo slovné spojenie, ktoré kráľovná raziaca teóriu, že všetky mravce sú si rovné, nenechala obísť bez trestu.
Preto Laki vyviazol s takouto miernou sankciou. Pričuchol si k (teraz neviem ako mám nazvať tú časť, kde sa mravčia noha stretá s trupom) pravému strednému podpazušiu. Neostávalo mu veľa, Klipso ho asi bude musieť založiť.

Pre tých čo nechápu, Hragát bolo mravenisko revolučné po všetkých stránkach. Diferenciácia spoločnosti na rôzne povolania a prísun rozličných druhov tovaru vyvolali potrebu diferencovať aj odmeny za prácu. A tak sa v Hragáte prešlo na systém platenia mravcov za vykonanú prácu. Takto sa zvýšila aj jej produktivita.
Výplata bola dávaná vo forme chemických stôp, ktoré vydávali (pod pravé stredné podpazušie umiestňovali) na to určený úradníci. Po "kúpe" tovaru sa pach zoslabil chemickou zlúčeninou, ktorú mali všetci predávajúci k dispozícii. V Hragáte sa naozaj dalo povedať, že niekto smrdí peniazmi...

Okenbus sa vrátil do Hragátu. Z toho, čo videl nemal dobrý pocit.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama