Ďalšia

7. prosince 2011 v 15:52 | Wodin |  Poézia Wodin
Tie verše sú jak ty
Pompézne a chladné
Kto vysoko vyletí
Ten najnižšie spadne

Chcela si byť tá
Čo pozerá len hore
Cez hviezd večné more
Slávou opitá

Bola si však jedna
Čo pozerala zhora
Na každého tvora
A pritom sama biedna

Tvoja čistota sa rozpadla
Čo nie je v srdci trstenica neporučí
Vidíš snáď svet cez krivé zrkadlá?
Alebo vieš, a to ťa mučí?

Teraz si na smiech, kde je tá iskra
Čo zapáliť vedela hrdinov?
Ostal len ľad, o iskru si prišla
A chladneš každou hodinou

Možno ten oheň bol iba preludom
Mráz ktorý štípal až pálil
Len sám Boh vie čo mala si za ľubom
A len Lucifer ti to schválil

Taká si ty
Démon?Anjel? Účtovník s tabuľkami!
Láska je na nič jak iné city
Život by mal byť o počítaní

Podanie ruky a mierny úsmev
Ostať vždy milá, žiadne reči hnusné
Prejaviť účasť, no nie príliš veľkú
Povedať pravdu, no nie úplne všetku
Zastať sa slabých a potom ich skopať
Postaviť sa pred zrkadlo, sebou sa kochať
Nechať sa ničiť a byť na to hrdá
Na tých čo ľúbia ťa byť zase tvrdá
Do veľkej truhlice zamknúť si dušu
Kľúč od nej potopiť do čierňavy tušu

Podrezať jedného
Druhým sa nechať
Kňučať pred Freyou
Na Frigg zase štekať
Kľakať na kolená
Na oslavu modiel
Tváriť sa skromne
No vždy chcieť svoj podiel

Taká si ty, životom sa tackáš
No z kurzu ťa nezvedie ani silná facka
Ideš len rovno, hore nie, dole nie
Priamka je tvoj život, postráda vzrušenie

Vlastne si chudera
A má mi ťa byť ľúto
No ako tak pozerám...
Necítim smútok
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama