Stavili sme sa...

26. listopadu 2011 v 15:54 | Nemunai |  Poézia Nikushimi Nemunai
Čítal som si v dokumentoch najstaršie priečinky a keď som videl tieto "zaprášené" kúsky myšlienok, nemohol som odolať...




Stavili sme sa..
Zamotali sme sa vo vlastnej stávke. Začali sme hrať a prehrali sme...
Stavili sme strašne málo a popri mále všetko. Už nám obom je to jasné.
Stratili sme samých seba. V hre, ktorú nevyhral ani jeden z nás.
A kým sa zotavíme z porážky... prejde ešte nekonečne dlhý čas.

Hrali sme len my dvaja. Hrali sme bezhlavo o svoje duše.
Hrali sme o vlastnú krv a pero, ktoré ňou riadky píše.
Podpísaní pod zmluvy s diablom, pričom diabol je ten druhý,
kráčame so zaviazanými očami dookola bludné kruhy.

Prehrala si. Ja som prehral. Ale nevyhral nikto vlastne.
Ale že prehrali sme obaja a výhra zmizla, zdá sa zvláštne.
Avšak nie je. Je nad Slnko jasnejšie, kde sa pravda skrýva.
Ja bez duše a ty bez mysle... Sme lžou, ktorú pravda neumyla.

Nemôžeš žiť s tým, čo máš. Teda iba s dušou mojou.
A bez vlastnej, ktorú mám ja, neprejdeš životom za slobodou.
Nevyhráš nad nikým a neporazíš seba. Úplná porážka prišla.
Bez samej seba už skrátka neprežiješ, múza moja pyšná.

Ja som prehral svoju krv. Prehral som mäso a biele kosti.
Teraz som len svojím odrazom v zrkadle, nemŕtvy a bez radosti.
Obral som teba, obrala si mňa. A po prehre skončili sme nahí.
A posledným myšlienkou poslednej strofy končia o návrat naše snahy.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama