Patetizmus

6. listopadu 2011 v 14:09 | Nemunai |  Poézia Nikushimi Nemunai
Patetizmus

Problémy v láske, nešťastné city a iné dôležité veci.
Jednoducho bordel, ktorý chtiac, či nechtiac, riešime všetci.
Dávam príklad, aby ste pochopili, ako toto myslím.
A ak sa bojíte kritiky, prajem si, aby ste zmizli.

Prosím, primyslite si sem afektovaný ironický tón.
Ako život nedoprial človeku city, alebo nedoprial dvom.
Aké strašné je to, keď neopätujú sa city ako láska.
Alebo ako veľmi bolí, keď z priateľa vykľuje sa maska.

Fajn, ešte stále moje slová chráni irónia.
Krutá, cynická a krásna. Trvalo prítomná.
Aké peklo mám ja?! No kataklizmu, naozaj!
Väčšie zlo ako mám ja nikto nikdy nepoznal.

A teraz to príde! Tá časť, ktorá hanbu budí.
Pridajte sa do spevu o stupidite ľudí.
Ach, tak on ju nechce! A či ona jeho!
Dostali sa do konfliktu veľmi nepekného.

A tu ide smiech. Rehocem sa dlho a rehocem sa rád.
Pretože iba my môžeme naše šťastie popierať.
Ževraj ťažko nám je. Že by sa nám mrieť chcelo.
Pretože neladia spolu city, netreba mať telo.

Poďme teda skákať pod vlak... a či lepšie sú mosty?
Taktiež autobusy existujú. Tie pekne lámu kosti.
Akože sme smutní, úbohí a chúďatá.
V skutočnosti správame sa ako teľatá.

Dám vám obraz, nevďačníci. Napríklad malé dieťa v blate.
Koľko takých mrie hladom, kým vy tu skuvínate?
Teraz ďalší poskytujem, tak venujte mi pozornosť.
Lieky by sa ľuďom zišli, no peňazí nemajú dosť.

Takí sme štedrí, takí sme slepí. Takí sebeckí sme.
Priznám sa vám, milí moji, je mi na vracanie.
Tak my trpíme? Plačeme, že nemáme na mobily.
Lenže smolu sme my v skutočnosti nikdy nezažili.

A teraz ešte moja štedrosť dáva. Fungujeme ďalej.
Sú ľudia, ktorí v zime chodia nahí. A stále majú nádej.
Napriek chorobám, chudobe a hlade. Stále radi žijú.
No my, za vodičkou, tvrdíme, že nám je do úhynu.

Ale možno som priďaleko. Možno chudoba je priďaleký kopec.
Tak sa presuniem kúsok bližšie, než konečne príde koniec.
Koľko ľudí aj tu u nás, blizulinko, trpí na tú sviňu?
Ak ste bystrí, možno vám to došlo. Myslím rakovinu.

A myslím prekliatie, ktoré ľuďom zdravie vzalo.
A vy, nevďačníci, myslíte, že máte málo?
Slzy v očiach, lebo partner sa na vás urazil.
Alebo hoďte si rovno mašľu, keď už nemáte síl.

Zničili nás pocity. Prečo ja? Prečo vy?
Ach, je mi na vracanie. Sme úbohí!
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama