Krvavé kusadlá - 1.

30. listopadu 2011 v 21:05 | Wodin |  Kapitolové poviedky (Wodin)
1. Šťastné správy

Toto je príbeh mravcov. Nie mravcov ako takých, ale konkrétnych mravcov žijúcich na konkrétnom mieste.
Na južnom úpätí Považského Inovca sa rozprestierajú lesy a lúky, ktoré sú domovom mnohých zvierat, z ktorých nás zaujímajú iba mravce. Ak by nás zaujímali iné zvieratá, tak len preto, že nejakým spôsobom zasahujú do života mravcov.
Medzi starým hrabom a agátom stojí kopček. Kopček je spevnený ihličím, aj keď čo oko dovidí, ihličnaté stromy tu nerastú. Kopček má hlavnú bránu na južnej strane a hneď za ňou sú kasárne. Tento kopček je mravenisko. A toto je príbeh mravcov z tohto mraveniska.

No hlavne je to príbeh Klipsa. Klipso sa narodil ako robotník. V každom inom mravenisku by ho to determinovalo ku zbieraniu žrádla a kopaní chodbičiek. No tu v Hragáte mal otvorené široké spektrum možností.
Klipso vyrástol z chutnej larvičky na švárneho mládenca a zapojil sa do pracovného procesu mraveniska. Zbieral žrádlo a kopal chodbičky.
Napriek svojej vyspelosti, viac ako polovica hragátskej populácie stále pracovala ako nezaradená pracovná sila. Proste obyčajné mravce... Teda nie úplne obyčajné, oni boli lepší! Najlepší. A vedeli to.
Potom tu bolo asi 10% vojakov. Tí mali širokú škálu povolaní, v ktorých sa mohli uchytiť.
A zvyšní rodení robotníci boli "špecialisti." Robili tie najrôznejšie veci, o ktorých sa obyčajným tupým mravcom mimo Aliancie ani nesnívalo.
Ah, spomenul som Alianciu...
Alianciu tvorí osem mravenísk roztrúsených na úpätí nie vysokej, avšak dosť masívnej hory. Vládne v nich sedem kráľovien, v jednom kráľovná nevládne, aj keď tam stále je. Tieto mraveniská sa spolu bránia barbarským hordám, ktoré ohrozujú ich kúsok civilizácie (áno, naozaj je to civilizácia) zo všetkých strán. Pri obrane preferujú metódu preventívneho útoku. Aliancia prosperuje a mravce sú šťastné. A to je super, no nie?

Predtým, ako sa po tykadlách vrhneme do príbehu by som pridal ešte jednu poznámku. Mravce, i keď veľmi inteligentné sa kultúrno-biologicky do značnej miery líšia od ľudí. Preto som ich v tomto rozprávaní trochu antropomorfizoval. Teda, keď "Klipso povie," myslím tým, že "Klipso tykadluje" alebo "Klipso chemicky signalizuje." A keď sa Klipso tvári... no ten vám teda hádže ksichty...

A teraz sa Klipso tvári naozaj znechutene. Majster kopáč mu so zanietením vysvetľuje, ako správne obkopať zrnko štrku.
"Blaaa blaaa blaaa blaa blaaa."
"Áno pane."
"Blaa blaaaa blaaa blaaa blaaaa?"
"Áno pane."
"Blaa?"
"Áno pane."
"KLIPSO, POČÚVAŠ MA VLASTNE?!"
"Samozrejme pane."
"O čom som teda hovoril?"
"O bezpečnosti pri práci?"
Majster rozdrapil kusadlá. "Chceš ty vôbec niečo v živote dosiahnuť?"
Klipso sklopil hlavu. "Mám vlastné sny, ku ktorým kopanie rozhodne nepatrí."
"Prečo si teda u kopáčov?"
"Nikam inam ma nezobrali."
Majster sústrastne prikývol. Nevedel si predstaviť, že niekoho kopanie nenapĺňalo neskutočnou radosťou. Už to, že chlapca život pripravil o radosť z kopania bolo smutné. " Dobre Klipso, vidíš tamtie hrudy?"
"Áno pane."
"Choď ich porozbíjať."
To bola najľahšia práca. Aj majster kopáč mal v prenesenom význame srdce. Majster kopáč bol starý a skúsený, videl, ako mu udalosti frčia pred očami, dnes bolo všetko možné. Za starých časov by za takéto chovanie majster odkusol kopáčovi hlavu.
Ale staré časy boli preč. Boli preč už veľmi dlho, spomienka na ne sa zachovávala len v ošúchaných príbehoch, ktoré vychovávatelia rozprávali čerstvým odlarvencom. Boli to časy magické, no zlé. Vtedy aj veľké mravce neboli o moc lepšie od primitívnych krpcov, ktorí žili okolo nich.
Z myšlienok ho vytrhol chemický signál (teda dajme tomu, že rozhlas). Všetkých zvolávali do Veľkej siene, obrovskej haly na prízemí, kam sa v prípade potreby zmestilo celé mravenisko. Chcel tam poslať aj Klipsa, no keď sa otočil, toho už nebolo. Pojašenec. Pomyslel si a pobral sa k sieni.

Klipso sa rútil po chodbách, poznal ich bez problémov, veď tu vyrastal. Hragát bolo druhé najväčšie mravenisko v aliancii, no Klipso ho poznal takmer celé spamäti. Bežal stále vyššie a vyššie, až narazil na svojho brata a zrejme aj najlepšieho priateľa Lakiho. (Dva tucty po sebe narodených mravcov vždy tvorili rodinu)
Laki bol rozložitý robotník, ktorý sa odmalička túžil stať vojakom. Gény sú však neúprosné a tak sa upokojoval aspoň tým, že vo voľnom čase tĺkol vojakov po baroch.
"Klipso! Pohni, nech si chytíme dobrý flek."
"Aj tak to bude nejaká hovadina."
Okolo nich vírili stovky iných mravcov, nikto z nich nechcel ostať vzadu. Mamu okrem zopár vyvolencov nevídali mravce naživo často.
Dorazili do Veľkej siene bočným vchodom a prepchali sa dopredu, boli asi v trinástom rade.
Zazneli fanfáry a na pódium vypochodovala asi stovka kráľovniných gardistov. Za nimi sa objavili robotníci, ktorý niesli kráľovnú na lístku ďateliny.
"Mohol som tam byť aj ja." Povedal smutným hlasom Laki. Ako prenášač nadmerných nákladov bol tiež v databáze nosičov, keby naňho narazil nejaký úradník, mohol ho povolať a...
"Laki, ty si pýcha mraveniska, vieš o tom? Si dokonale pobláznený kráľovninou veľkou riťou."
"Takto o mame nehovor! Je trocha pri tele, to áno, ale..."
"Trocha pri tele? Po väčšine chodieb sa ani nemôže pohybovať, keď ide niekam na inšpekciu, rozširujú sa všetky koridory."
Laki sekol Klipsa po hlava. "Sklapni, dobre? Mama ide hovoriť."
A Naozaj, celá sála stíchla a kráľovná prehovorila.
"Ako iste všetci viete, pred dlhším časom nás opustila vaša sestra, ktorá sa vydala až na ďaleký juh, celkom pri vinohrady. Je to teritórium ďaleko od vplyvu aliancie husto osídlené drobnými plemenami."
"Myslela tým skurvenými krpcami." Precedil cez kusadlá Laki.
"Vypatlaný šovinista." Povzdychol si Klipso.
"Sklapnite obidvaja!" Zasyčal robotník stojaci za nimi.
"Chceš jednu medzi oči?" Rozohnil sa Laki.
"Nechaj brata na pokoji!" Vskočil do toho statný vojak.
Klipso konflikt ignoroval a ďalej počúval kráľovnú.
"Pred chvíľou prišli poslovia, ktorí nám popísali, ako sa výprava po strastiplnej ceste prebojovala až na okraj lesa, na dohľad od viniča a našla skvelé miesto, kde založili nové mravenisko. V najbližšej dobe budú prijatí do Aliancie, naše obchody budú obohatené o nové výrobky a suroviny a náš vplyv sa opäť posunie ďalej, opäť skultivujeme ďalšie územie."
A zotročíme ďalších krpcov. Pomyslel si Klipso. Kyselina. Rozpráva o hrozne a pritom ide len o kyselinu. Pochytali ste už snáď všetkých krpcov v lese a nás stále pribúda, tak je nám kyseliny málo. Všetko fičí na kyselinu, všetky stroje, všetky zbrane a bez kyselky si už ani nevieme predstaviť život. Tak to teda je, tešme sa a jasajme!

A sála burácala. Hragát jasal. Táto správa potešila všetkých. Vojaci sa tešili, tí mierumilovnejší pre to, že nová kolónia ochráni južné hranice. Tí bojachtiví pre to, že ju bude treba brániť a to bude zo začiatku vyžadovať veľké výpravy.
Odlarvenci sa tešili na sladké hrozno. Obchodníci si už teraz medlili paprče...
Kráľovná už dávno dorozprávala.
V tom Klipso s Lakim začuli niekoho, ako volá ich mená. Bol to ich bratranec Cipino (rodina narodená pred vašou a rodina po vašej, to sú vaši bratranci). Zastavili a nechali Cipina, aby ich dobehol.
"Tak čo chalani, ideme to zapiť?" Spýtal sa s desivým leskom v očiach inžinier.
"Že váhaš!" Odvetil Laki, pretože si rád pripíjal na zdravie kráľovnej.
"Tomu ver!" Odvetil Klipso, pretože rád chlastal.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Nemunai Nemunai | Web | 30. listopadu 2011 v 21:15 | Reagovat

geniálne! skrátka geniálne!!! =)

2 Matt Foxiss Matt Foxiss | Web | 1. prosince 2011 v 16:28 | Reagovat

Podarila sa. Opäť ti  chcem odporučiť knihu Mravce (narýchlo som ju teraz na nete nenašiel, ak by si chcel, raz ti ju prinesiem :-D) Ale asi ťa baviť nebude, je to len také oddychové čítanie o mravcoch.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama