Kliatba

30. listopadu 2011 v 20:16 | Nemunai |  Poviedky jednorázové (NN)
Kliatba

Ľudia väčšinou ničia to, čoho sa boja. Je to v ich povahe. Bezohľadu na ich vieru, zásady alebo výchovu... ak v nich dokážete prebudiť strach, otvoríte dvere nenávisti. A ak nenávidia práve to, čoho sa boja, je s tým koniec.
Mladej žene priviazanej k hranici stiekla po líci slza. Jej uschnuté pery a hladom ostrúhaná tvar toho veľa neprezradia. Záleží na tom, čo vlastne spravila?
Nemohla za to ani cirkev, ani ľudia samotní. Strach je v nás... vždy bol a navždy zostane. Tentokrát si to odniesli takzvané čarodejnice.
,,Bože, prečo?" ozvalo sa z jej úst takmer nepočuteľne.
Pribehol nejaký človek, udrel ju a napľul jej do tváre. ,,Teraz sa dovolávaš Boha, diablova slúžka?! Nerúhaj sa ešte aj v posledné okamihy svojho špinavého života!"
,,Myslíš, že týmtu Jemu slúžiš? Si tak pochabý, priateľ môj." Síce slabá ale stále hrdá mladá žena mu odpovedala pevným hlasom.
,,Patríš dopekla, démon!" ozvalo sa nejaké dieťa z pozadia.
,,To tvoji rodičia by mali byť trestaní, ak sa môžeš pozerať na verejnú vraždu," odpovedala.

Je zbytočné sa tým zaoberať. Prečo ja a prečo niekto iný? Prečo si ľudia prispôsobili vieru tak, aby vyšla pre ich súkromné a sebecké zámery ako užitočná?
Niekto hodil fakľu a začal sa tanec. Plamienky jej ako dvaja milenci tancovali po tele a ona len tíško plakala a modlila sa. Tí ľudia nevedia, čo činia, tak nech im Boh aspoň odpustí a dovolí prísť do večného raja. Nemodlila sa za seba. Jedna z mála, ktorá sa v minútach smrti nemodlila za seba.
Vo vzduchu bolo cítiť nepríjemný zápach spálených vlasov. Jemné svaly, ktoré sa jej celý život formovali do krásy, horeli ohňom a navierali na nich pľuzgiere. Avšak žena rozhodnutá vydržať až dokonca sa nepoddala a výkrik z jej úst nevyšiel.

Ľudia majú v povahe vzájomne sa ničiť. Človek nemá prirodzeného nepriateľa... žiadneho. Jedine seba. Svoje nelogické túžby, svoj patetický strach a nevysvetliteľné pudy.

Avšak tá kliatba práve ustúpila. Ona už nieje zasiahnutá kliatbou ľudskej obmedzenosti. Týmto tá kliatba padla a možno sa konečne dostane tam, kam by si želala ísť. Už nie je prekliata ĽUDSKOSŤOU.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Denika Denika | Web | 30. listopadu 2011 v 20:24 | Reagovat

Zaujímavý námet. Až mi išiel mráz po tele až bolestne pravdivé.
Neznášam strach a pritom ho mám v sebe dosť. Tak ma tento článok dosť dostal!

2 K. K. | 30. listopadu 2011 v 20:26 | Reagovat

ahoj, můžu tě poprosit o ozdobu ? Zabere to jen pár vteřin a moc mi to pomůže...
http://vanocni.datart.cz/kristyna-n--si-preje-smartphone-nokia/
Děkuju moc, a sorry za reklamu... :)

3 MiScha MiScha | Web | 30. listopadu 2011 v 20:43 | Reagovat

Krásne napísané :) Pravdivé :)

4 art-of-trinity art-of-trinity | Web | 30. listopadu 2011 v 20:45 | Reagovat

Denika, MiScha, ďakujem Vám =) ste zlaté.

5 Sany Sany | Web | 30. listopadu 2011 v 20:48 | Reagovat

ahoj dáš mi ozdobu? :D
http://vianocny.datart.sk/alexandra-sebestova-si-praje-notebook-hp/
Dakujem
Neber ako reklamu

6 Lukky Lukky | Web | 30. listopadu 2011 v 21:31 | Reagovat

Perfektne napísané :) Krásne ! :)

7 Miharu Miharu | Web | 26. prosince 2011 v 21:50 | Reagovat

dobrý nápad.. vždy ma zaujímali čarodejnice upálené na hranici :) super sa to čítalo :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama