Ako som spoznal svoju (nie tak celkom) milú.

9. listopadu 2011 v 17:01 | Nemunai |  Kapitolové poviedky (NN)
Ako som spoznal svoju (nie tak celkom) milú.

Mám sa predstaviť, aby som vás dokázal uviesť do deja? Nemyslím si, že moje meno, miesto narodenia alebo obľúbená farba vás budú zaujímať. Pochybujem aj, že by obnos v mojej peňaženke hral nejakú rolu v tom, aký názor na mňa budete mať. Som pokrytec a malo by vám to byť jasné. Na čo podávať zbytočné informácie?
Tak sa presunieme k tým hlavným. Som človek, čo sa dostane do 90% vecí, do ktorých sa v jeho okolí dá zapliesť. Dostávam sa do všetkého možného... Riešim s ľuďmi iných ľudí, viem o všetkom, čo sa okolo mňa deje a jediné, čo neviem, je to, že neviem, ako to, že to viem. (Hej, aj mne sa tá veta zdá až príliš zložitá, ale minula ma napadla dokonca takáto: Ktovie, čo si myslí, že si myslím o tom, čo si myslí, že si myslím?)
No a tak som sa tento krát zaplietol do konfliktu. Nie tak celkom obyčajného... istý chlap chcel urobiť niečo veľmi zlé istej žene a ja som mu v tom zabránil. Prosím, nech vás ani nenapadne, že som sa správal ako hrdina.
Stojím na zastávke autobusu, pretože ako každý správny stroskotanec som si nezarobil na auto, držím mobil v ruke a hrám na ňom stupídnu hru, v ktorej je hlavný a zároveň jediný figurant taký ten pekelne nenažraný had.
V tom vidím, ako okolo mňa prebehne nejaká žena. Do tváre som jej nevidel, lebo mobil zabral všetku moju pozornosť a nakoľko som sa ani neotočil, nevedel som, ako vyzerá.
Hrám, hrám a kým si had už asi siedmy krát odhryzol svoj vlastný chvost, začne sa mi to zunovať a rozhodnem sa, že sa idem vymočiť za autobusovú stanicu do kríkov.
Celý nažhavený rozopnúť si zips na nohaviciach pristupujem bližšie k tmavému kútu, keď počujem nejaký extrémne prefajčený hlas z náprotivného kúta.
Najprv ma znechutilo, že tu sa asi nevyštím a už som sa nadurdene obracal, keď som uvidel, že tú ženu drží proti jej vôli vlastník hlasu v zajatí svojich ohyzdných rúk.
A tak som (nie tak celkom epicky) vykročil k nemu a prehovoril som (nie tak celkom pevným hlasom) svoju (nie tak celkom hrdinskú) vetu:
,,Dáme sa to zrejme nepáči. Čo keby ste ju radšej pustili?"
,,Hm?" fľochol po mne. ,,A ty si čo za panáka, ty (impozantná nadávka týkajúca sa mužských genitálií, ktorá mi svojou presvedčivosťou tak vyrazila dych, že som si ju ani nestihol zapamätať) špatný?!"
Odovedal som (nie s takým odhodlaním, aké by mal vysnený záchranca mať): ,,Pustťe ju, prosím."
Ohyzd si ma premeral a pustil ženu na zem. Tá na nej nadšene kašľala a so slzami dojatia na mňa pozrela s očami plnými nádeje a veľkej vďaky, ktorú mi hneď chcela preukázať. (A možno to bolo aj inak, avšak takto si to chcem pamätať.)
Ohyzd z vrecka vytiahol fľašu vína a na ex ju stiahol.
,,Pôsobivé," povedal som s úprimným uznaním.
,,A teraz to doshtanesh, debil... hik!" ozvalo sa.
Rozbehol sa mojim smerom zaháňajúc sa sklenenou zbraňou. V tom mu ale asi udrel alkohol do hlavy a namiesto toho, aby sa zahnal a omráčil ma, len ma zavalil svojim (extrémne odpudzujúcim a výkalmi zapáchajúcim) telom.
Dopadli sme a ešte ma aj oslintal. Nie som si istý, či na mňa potom grgol alebo štikútol, ale z toho smradu ma zachvátila triaška. Potom som si uvedomil, že už je v bezvedomí.
Neznáma obeť ku mne podišla a ja som uvidel jej zdvihnuté obočie a rozmazaný make-up.
,,Ó, môj hrdina... ty si riadny debil, vieš o tom?" začala milo.
,,Stačilo "ďakujem"... ale aj toto beriem," odpovedal som tvár si utierajúc do vreckovky a už s tým, že som stál na nohách.
,,Keby mu len natiahneš a on utečie, bolo by lepšie. Teraz mu musím volať záchranku," spustila dosť nasrdeným hlasom. Bolo mi jasné, že to mal byť úsek kázne, ktorý ma uvedie do reality, a potom príde kázeň celá v celej svojej kráse, epickosti a plná výčitiek.
,,Milá dáma! Zavri klapačku a radšej sa priznaj, či si v poriadku."
Zarazila sa a podľa jej výrazu som pochopil, že si uvedomila, že dávať mi hneď kázeň nie je dobrý spôsob.
,,Som v poriadku," odpovedala už relatívne kľudným hlasom. ,,A teraz, ak mi to dovolíte, by som rada šla domov," zavrčala už nie tak kľudne a otočila sa na päte.
Ešte hodnú chvíľu som pozeral za ňou a ústa som mal otvorené v nemom úžase nad tým, ako môže byť nejaká žena AŽ takáto namyselná! Niekto by si mohol pomyslieť, že to JA som sa snažil ju znásilniť za zastávkou.
V tom som uvidel, že na zemi sa váľa jej mobil. Nie, nie som postava z nijakej romantickej kraviny, kde by som sa mal akčne rozbehnúť jej smerom a vrátiť jej ho. Páčil sa mi... A tak som si ho strčil do vrecka a vykročil som domov. Po ceste som ešte kopol do toho kreténa a na jeho záchranku som sa z vysoka vykašľal.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 C.V.O.K. C.V.O.K. | Web | 9. listopadu 2011 v 18:17 | Reagovat

=D Ach jaj =D Čo veta, to klenot =D Smrteľne vážne, sánka dolu šéfe. Vaše spisovateľské umenie je pre mňa doposiaľ nevídané a skutočne ho obdivujem ... ja, prepáč, v doznievajúcich záchvatoch smiechu ešte stále nie som schopná normálne myslieť ale... V oťapených spojoch sa mi mihá čosi na tému, že by som si rada prečítala pokračovanie. Teda, ak bude, ak to je len jednorázová akcia, v tom prípade s napätím očakávam, čo z Teba najblyžšie vypadne ;)

2 Nemunai Nemunai | Web | 9. listopadu 2011 v 22:44 | Reagovat

si milá, díky =)
(a to si ešte nečítala Wodinovu recesiu =D )

3 C.V.O.K. C.V.O.K. | Web | 10. listopadu 2011 v 17:31 | Reagovat

[2]: možno som nečítala... ale rozhodne by som raz chcela. kde že sa tým môžem pokochať? :o)

4 Nemunai Nemunai | Web | 11. listopadu 2011 v 6:51 | Reagovat

nájdi si to oňho v poviedkach a poézií. nie som si istý, koľko z jeho pokladov sem dal, ale určite nájdeš niečo dobré.

(odporúčam Člupakov

a z poézie rici-pici ludovečku =D )

5 Wodin Wodin | 12. listopadu 2011 v 17:48 | Reagovat

Očúvaj, ten ohyzd vypráva jak jedna postava z mojej knihy :D
A ináč super poviedka.

6 C.V.O.K. C.V.O.K. | Web | 17. listopadu 2011 v 18:35 | Reagovat

[5]: tvojej knihy? niečo mi ušlo?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama