Ako si moja (nie tak celkom milá) prišla vziať mobil

18. listopadu 2011 v 15:00 | Nemunai |  Kapitolové poviedky (NN)
Ako si moja (nie tak celkom milá) prišla vziať mobil
(kapitola TRETIA)

Hádajte kde som? Nie, tam nie. V skutočnosti som pod mostom a fajčím. Fajčím tie najmenej luxusné cigarety, aké kedy vymyslel svet. Chutili, ako keby ich šúľal nejaký nemŕtvy veveričí muž, ktorý si po veľkej potrebe zabudol umyť ruky. (Nie, netuším, ako som sa dostal k nemŕtvemu veveričiemu mužovi... avšak keby si potiahnete z tej cigarety, tak hneď po zahrešení do ženských pohlavných orgánov vulgárnym spôsobom by vás napadol zrovna dotyčný nemŕtvy veveričí muž. Či ma baví opakovať nemŕtvy veveričí muž? Áno, baví. Nemŕtvy veveričí muž, nemŕtvy veveričí muž...)
Odhodil som polovicu cigarety a hneď potom som si uvedomil, že som vo svojich očiach klesol na totálne dno. Fajčiť takéto patoky... nie, to nie je dno. Ja som klesol na dno, tam som si rýľom ešte vykopal dva metre hlbokú jamu, skočil som do nej na spôsob sfetovanej žaby (áno, ešte stále je to tými cigaretami) a pristál som.
Som nižšie, ako keby som bol na dne. Mal som asi také pocity, ako keby som práve stúpil do hovna. Nie, nie je to príjemne klzké!
Ach, budem tu stáť? A tak som vyrazil do práce.
Myslím, že toto je historcký moment, ktorý si môžete zapamätať ako deň, keď som sa priznal s tým, kde (nie tak hrdo) pracujem. Čože to robím? No, vlastne nič. Ale čisto teoreticky som maklér v banke a presviedčam ľudí, že oni vlastne celou dušou túžia po tom, aby som im napísal pôžičku, ktorú (bohužiaľ nie mne) vrátia dvakrát.
Niekedy vám možno predostriem rozhovor s niektorým zo svojich klientov. Avšak vás nechcem zdeptať tak, ako som zdeptaný ja, a preto si to dnes odpustím.
Sadol som si do svojej kancelárie. Už zase mám opisovať nejaký pajzel, aby ste vedeli, aká je situácia? Ách... Fajn, nie je to nijaký luxus. Jeden stôl. Usudzujem, že z Číny (pretože "stojí" dosť šikmo). Stolička. Nie veľmi pekná, vyberal šéf. Takto by sa to nieslo ešte dlho, ale ja to vzdávam. Je to ako opisovať análny otvor...
Fajn, sedím v práci. Čo budem robiť? Otvoril som počítač a hneď som bol na webe. Čítal som erotické poviedky, chatoval, drtil flashry a počúval rádio.
,,Klop, klop, klop, klop, klop, (nie, ešte to nekončí), klop, klop, klop, klop..." ozve sa.
Ja ako poslušný psíček vyrazím k dverám. Tie sa ale v tom prudko otvoria, plesknú ma po ksichte a navrie mi pera. Vynadal som dotyčnej žene: ,,Ty pripečená brzda!" - prvé, čo mi napadlo. Ale potom som ju uvidel a povedal som pevným hlasom: ,,A sakra... ježibaba."
Zabudol som. Panička si došla po mobil.
Zavrčala, zagánila na mňa, zavrčala a potom urobila niečo ako ehm-ehm.
,,Takže počúvajte, vy drzý grobian! Najprv ma obťažujete, potom mi spôsobíte nepríjemnosti tým, že sa ako typický buchač-á-la-tutti pobijete s bezdomovcom a potom mi ukradnete mobil?" po tiaľto šla celkom milým spôsobom. Potom mi ale začala tykať a tu už sa mi vážne začalo chcieť vracať. ,,Aby si vedel, ty smradľavý sedliacký kretén z nejakej Bohom-zabudnutej riti, ja som ctená poslankyňa v mestskom úra-" áno, už som ju stopol.
,,Slečinka... čo si ty tomu Bohu spravila, že si Ťa takto podal? Taká pekná mladá žena a aby mala v hlave takto nasrané? Čo ti mete..."
V tom som uvidel nejaký červený záblesk a stratil som vedomie. Asi ma prekliala kúzlom... a to takým, že by ho uznl aj samotný Lord Voldemort.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 C.V.O.K. C.V.O.K. | Web | 20. listopadu 2011 v 12:17 | Reagovat

Facka? Poriadna delovka? Alebo je to vážne Smrťožrútka? No tak, netrpezlivo čakám na vysvetlenie :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama