Yavë 2.

29. října 2011 v 20:50 | Loivissa |  Kapitolové poviedky (Loivissa)
Eragon ležal na zemi presiaknutej krvou. Nevedel, či je rád, že tá krv nie je jeho. Dokonca si prial, aby bol nejako zranený. Zomrelo tu toľko ľudí a on neutŕžil viac než zopár škrabancov. Napriek tomu sa cítil na smrť vyčerpaný. Posledných dvadsaťštyri hodín sa totiž nezastavil: pripravoval mesto na vojnu, diskutoval s radcami o tom, akú stratégiu použijú, pohádal sa najmenej s desiatimi neschopnými čarodejníkmi a neskôr sa pustil do boja, ktorý bol nadmieru zvláštny.
Už včera prišiel posol so správou, že z armády ubudlo najmenej desať či pätnásťtisíc bojovníkov a Eragon vycítil lesť. Netušil o čo ide, no dúfal, že bude všetko v poriadku. Vedel však, že je to planá nádej.
Sťažka sa postavil. Ešte stále v rukách zvieral Brisingr a po tvári mu stekal pot. Takto unavený nebol už dlho. Boj trval krátko- necelé dve hodiny, no i to bolo dosť na vraždenie. Pobili všetkých Galbatorixových mužov, ale i tí stihli napáchať dosť škody. Na zakrvavenej zemi sa váľali aj mŕtvi či ranení Vardeni a Belatončania. Zafira všetko sledovala z oblohy a posielala Eragonovi obrazy panorámy, ktorú sama videla.
Čo myslíš, maličký, kde sa podelo toľko tých vojakov? Spýtala sa ho. Eragon pokrčil plecami a prišiel k mladému bojovníkovi, ktorý ležal na zemi a nepríjemne stonal. Tmavé vlasy mal polepené od krvi a tvár zmraštenú do bolestivého úšklebu. Takmer mu usekli nohu, no Eragon mu ju s vypätím všetkých síl vyliečil. Bol taký unavený, že ani nerozmýšľal nad tým, čo vlastne robí. Svoju existenciu si uvedomil až keď mladý muž prehovoril:

"Ďakujem ti, Tieňobijca," ďakoval mu mladík. "Som ti zaviazaný. Ale mohol by si... prosím..." lámal sa mu hlas a nemohol ďalej hovoriť, len ukázal na raneného muža ktorý ležal neďaleko. "Môj otec," dostalo sa mu z úst. Eragon unavene prikývol a pobral sa k staršiemu mužovi.
Eragon vedel, že otec mladíka nemá veľa šancí, no i tak mu šiel pomôcť tak, ako sa dalo. Ledva chodil, aký bol vyčerpaný.
Neviem, či by si to mal robiť... Vlastne by si to robiť nemal, Eragon, lebo si príliš unavený a ja ti zo svojej sily veľa požičať nemôžem. Rozhodne nie toľko, aby si ho vyliečil.
Musím mu pomôcť, hlesol Eragon. Ten chlapec príde o otca ak to nespravím.
Zafira chcela niečo namietať, no Eragon ju umlčal jednoduchou vyhrážkou, že ak neprestane, nebude sa hrať na to, že nevie, že zožrala hlavu veliteľa Galbatrixovho vojska. Zafira hneď zmĺkla, nesmierne zaskočená skutočnosťou, že Eragon sa stará do jej jedálnička i na bojisku.
Zaslúžil si to. Povedal, že Nasuada je hlúpa a že ty si hanbou Kráľovstva, dokonca celej Alagaëzie. No nebol to darebák?
Eragon prekrútil očami nad jej dôvodmi.
Viem, že išlo hlavne o to, že si bola hladná a nič iné mi nenahovoríš.
Sklonil sa k starému mužovi a vyslovil zaklínadlo. Náhle ucítil, že precenil svoje schopnosti. Nemohol tomu uveriť: bol viac na dne zo silami, než si uvedomoval. Zahmlilo sa mu pred očami, chcel pretrhnúť spojenie so zaklínadlom no ono ho už po toľký krát v živote vycuciavalo, bralo mu z jeho energie viac než si mohol dovoliť.
Počul Zafirin výkrik a nepríjemné poznámky typu: Eragon, ak ťa toto zabije, veliteľova hlava nebude jediná v mojom žalúdku!
I napriek strachu, ktorý cítil vždy keď padol do tejto situácie sa v duchu rozosmial a vzápätí omdlel.

Zdalo sa mu to ako zlomok sekundy, kým sa zase dostal k sebe. Ako prvé si uvedomil Angelinin nahnevaný hlas:
"Už som si začínala myslieť, že ten chlapec dostáva rozum."
"Len chcel pomôcť," zastávala si ho Arya. "I keď to nebolo rozumné."
"Keby zomrie, zabije nás všetkých. To, čo robí nie je pomáhanie, je to čistá hlúposť."
"Zachránil mi život," ozval sa chrapľavý, rozochvený hlas. "Nie je mŕtvy?"
"Dýcha," povedala Arya. "Moment, on zažmurkal."
"Nie, to sa ti len zdalo."
"Nie, Angela, som si istá... pozri!"
Eragon zastonal a zase žmurkol. Chvíľu mu trvalo kým si uvedomil čo sa stalo. Ihneď pocítil Zafirin hnev. Bola taká nazúrená, že s ním nechcela hovoriť, iba mu do mysle vyslala obraz cválajúceho jazdca. Nakoniec sa však zmohla na slová: Pôjdeme to skontrolovať, hneď som pri tebe. Tú tvoju tvrdohlavosť doriešime neskôr.
Eragon si povzdychol a prijal ruku starca, ktorého uzdravil. Zdal sa byť v poriadku, čo Eragona veľmi potešilo. Ako náhle stál na nohách, všetci okolo neho začali niečo hovoriť.
"Ani si nevieš predstaviť, aký som ti vďačný, Tieňobijca. Myslel som si, že som..."
"Ach, Eragon, musíš na seba dávať väčší pozor, lebo..."
"Tá tvoja hlúposť presahuje hranice!..."
Eragon zdvihol ruky a všetkých utíšil. "Dobre, dobre. Zafira je každú chvíľu tu a k mestu sa blíži jazdec."
"Aký?" vychrlili všetci naraz.
"Vardenský..."
Ledva to stihol povedať, keď vedľa neho pristála Zafira a on sa rýchlo vyšvihol do sedla. Nečakal na ďalšie slová prizerajúcich sa ľudí a poprosil Zafiru aby vzlietla.

Eragon Zafiriným pohľadom sledoval prichádzajúcu postavu, ktorú jej očami mohol vidieť do tých najmenších detailov.
Vyzerá dosť zúbožene,
poznamenal. Zafira súhlasne prikývla, ale nič nehovorila iba zrýchlila kmitanie krídiel. Eragon sledoval, ako muž zastal, upriamil pohľad na nich a tesne pred tým ako Zafira pristála, zoskočil z koňa a zapotácal sa.
Bol to vysoký, bradatý muž. Napriek svojmu stavu sa hlboko uklonil.
"Argetlam... nesiem ti zlé noviny z Dras-Leony."
A rozpovedal mu všetko, čo videl pri Dras-Leone z neďalekého pahorku, kde bol skrytý a napriek Nasuadinmu rozkazu, že má odísť, sledoval ako prebieha boj.

Eragon sedel v peknej komnate vo vysokom kresle za masívnym dubovým stolom a hľadel do prázdna. V mysli radšej sledoval to, čo robí Zafira. Jej pohľadom videl, ako si ľahla pri hradby a následne sa snažila striasť zlých myšlienok tým, že sledovala mŕtvoly. To ho od reality veľmi neodpútalo, znechutene odfrkol a vyslal pobúrenú myšlienku ku svojej dračici. Tá len zazívala a zatvorila oči.
Sedel tam tak asi desať minút, kým sa zmohol na zašepkanie: "Zlyhali sme."
Orrin sedel v kresle vedľa neho a nervózne si obhrýzal nechty. Arya oproti nemu sa bezmyšlienkovite dívala von. V očiach mala slzy.
"Nehovor tak."
Eragon po nej šibol pohľadom. "A prečo nie, Arya svit-kona? Nasuada je zrejme..." zlyhal mu hlas, nechcel vysloviť tie slová.
"Nie je mŕtva," ozvala sa z rohu Angela a postavila sa k stolu. "Ten muž vravel, že videl ako odlieta na Tŕňovi spoločne s Murtaghom. Určite ju chceli udržať nažive. Prečo a či ich zámery sú také isté i dnes, to ti povedať neviem. Ale som si takmer istá, že ju nezabili."
"Dobre, ale čo teraz?" spýtala sa Arya. "Eragon sa stal vládcom Vardenov, jediným našim jazdcom, najväčším čarodejníkom a jedinou nádejou Alagaëzie zároveň!"
Eragon si tú skutočnosť uvedomil až teraz. Je Nasuadiným nástupcom... Prekvapene si obzrel Aryinu ustarostenú tvár a bezradne pokrútil hlavou.
Angela pokrčila ramenami: "Nikdy nevieš, Arya. Možno to je pochabý hlupák, ale verím, že na túto úlohu bol predurčený. Kto iný by mohol Vardenov v tejto situácii viesť? Ty? Tvoja matka? Rada? Nie. A Nasuada to vedela. To ona chcela, aby ju zastúpil v prípade, že zomrie. Napadá ti nebodaj niekto iný, kto by mohol byť našim vládcom?"
Arya a aj Eragon sa zamysleli a potom si vymenili pohľady. Eragon si vzdychol.
"Je to moja úloha. Nasuada to tak chcela. Budem dôverovať jej úsudku."

Eragon vošiel do svojej komnaty a zatvoril za sebou dvere. Ledva sa dotackal do postele, aký bol unavený. Nespal už celú večnosť. Za oknom sa už zmrákalo. Izba bola naplnená len nepatrným večerným svitom. Vyčerpaný si ľahol do postele a vydýchol si. Viečka mu pomaly klesli a premietal si, ako prebiehali posledné hodiny.


Práve mal verejné vyhlásenie. Stál na hradbách, vedľa neho stál Orrin a pod ním sa vlnil obrovský zástup ľudí.
Spomínal na vlastné slová: strohé, mierne sa zajakával a strašne sa hanbil. Tieto prehlásenia nikdy neboli jeho silnou stránkou. No po piatich minútach hlasného prednesu, počas ktorého Vardenom vysvetľoval, čo sa stalo, sa čosi v ňom zmenilo. Jeho slová sa stali silnými. Už sa nebál nahlas povedať čo si myslí.


Po tých nesmelých minútach totiž povedal toto:
"Viem, že sa vždy nájde niekto, kto nebude spokojný s tým, ako konám. Viem, že napriek tomu, že som jazdec, nie som podľa predstáv mnohých ľudí. Rád by som povedal, že mi to je jedno, ale nie je. Ja sa totiž práve v tejto chvíli podľa Nasuadinho nariadenia mám stať jej nástupcom. Ale nie... drahí Vardeni... ja nie som určený na panovanie... ja Nasuadiným nástupcom nebudem..."
"Čo?!" pobúrene vtedy zvolal Orrin.
"...pretože ja nie som žiadnym vládcom, žiadnym kráľom. Ja nechcem vládu. Nikdy som ju nechcel a ani Zafira nie."
Tá na súhlas hlasno zarevala.
"Chceme, a verím, že aj vy, aby nám vládla Nasuada! A veríme, že naša pani sa môže vrátiť. Rozhodli sme sa, že to nenecháme len tak. Nemôžeme Galbatorixa nechať šikanovať nás čo i len o chvíľu dlhšie! Sme silní! Máme veľkých spojencov- máme tisícky a tisícky mužov, niekoľko čarodejníkov, máme trpaslíkov, elfov, urgalov, draka!"
"A jazdca!" zakričal niekto z množstva ľudí. Eragon sa pousmial: "Áno, aj jazdca. Tak prečo váhať? Prečo nevyužiť našu silu, kým môžme? Hor sa do zbroje! Nie kvôli mne... dokonca ani kvôli našej panej, ktorú by sme spoločnými silami možno mohli oslobodiť. Ale kvôli nám všetkým, ktorý sme tu. Pre tých, ktorí boli a Galbatorix nám ich vzal. Pre tých, ktorí prídu- aby nepoznali to zlo, ktoré je nám tak dôverne známe. Stojí to za to, všakže? Verím, že spoločnými silami to dokážeme! Tak čo si o tom myslíte?"
Spod hradieb sa ozval nadšený rev a Orrin vedľa Eragona dôstojne tlieskal. Eragon sa usmial. Súhlasia.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Denika Denika | Web | 2. listopadu 2011 v 22:34 | Reagovat

Teším sa ako to bude ďalej a som zvedava čo sa stalo s Nasuad :)

2 Kallia Kallia | Web | 3. listopadu 2011 v 20:37 | Reagovat

Supeeer!!! Och božíčku, jen pokračuj, buď pro mě inspirací, ať se konečně taky hnu :D

3 Loivissa Loivissa | Web | 4. listopadu 2011 v 20:36 | Reagovat

:D Kallia, asi ťa nepoteším, túto poviedku ešte dopísanú nemám a už veľmi dlho som sa jej nevenovala, ale budem sa snažiť dokopať sa k ďalšej časti (k štvrtej, tretiu mám)... :) Každopádne sa teším tvojmu i Denikinmu záujmu :)

4 Kallia Kallia | Web | 5. listopadu 2011 v 19:58 | Reagovat

V pohodě, já si počkám ;) vydržím to už jen proto, že když já píšu, tak jsem schopná si mezi kapitolama nechat až několika měsíční odmlky... :D O:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama