V spomienkach

22. října 2011 v 22:45 | Loivissa |  Poézia Loivissa

Vďaka Nikushimimu má táto báseň dokonca aj meno :D Thanks! :)

V spomienkach

Vietor odvieva ťa preč,
do temnoty sveta, do hlbín mora...
Nemôžem násjť správe slová, strácam reč.
Kiež by sme to mohli prežiť znova.

Keď svit slnka lúčmi ťa oblial,
a ukázal správny smer srdcu,
vtedy, keď si ma prvý krát objal
...rozhodnutie božieho sudcu?

Dotyk anjelieho krídla pohladil mi tvár,
všetko dostávalo smer, život za to stál.
Vedela som, že ty si ten správny dar,
ktorý v mojich rukách stisnutý byť mal.

Lúč svetla svietil mi na cestu osudu,
tvoj úsmev znamená zahriatie na duši...
Nemôžme kázať srdciam, tie poslúchať nebudú,
no tvoje srdce o mojej dnešnej láske nič netuší.

Túla sa po svete, skúša to tu i tam.
Moje síce kričí, no ústa mlčia.
Síce slzy v očiach stále mám,
keď tvoje dlane iné pevne držia.

Chcem však hlavne tvoj úsmev na tvári,
kiež by som zas jeho dôvodom bola ja..
No mojim citom sa väčšinou nedarí,
snáď raz budeme šťastní..ja, ty... obaja.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 wladka wladka | Web | 22. října 2011 v 23:26 | Reagovat

neviem ako to vyjadrit, ale je to krasna basen...
uplne uzasna, dokonala...mas talent dievca!!! :D

2 Denika Denika | Web | 25. října 2011 v 16:02 | Reagovat

Tlieskam! :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama