Poďakovanie

16. října 2011 v 15:28 | Nemunai |  Poézia Nikushimi Nemunai
Poďme sa venovať sentimentu. Ja osobne to s ním, na to, že som chlapec, značne preháňam, ale osobne je mi to fuk. Podané moderne sa mi to páči viac =)

Vďaka ti

V jedno pekné ráno si sa rozhodla, že sa ti nič nepáči.
Že ja som zlý, všade je bordel a to, čo dávam ti, nestačí.
Nejak si zabudla na ťažké chvíle, ktoré sme prekonali spolu...
Vždy som pri tebe stál. V šťastí, v zdraví aj keď si mala smolu.

Jemne nechtiac, silne naschvál a preč je naša láska "stála."
Trochu potichu, trochu nahlas a veľmi rýchlo si to zruinovala.
Teraz každý sám plahočí sa po uliciach, mysliac na to...
Priznávam sa, posral som to. Keď veril som ti, zlato.

Sedím doma. Ruky mám skrížené na prsiach a zatvorené oči.
Spomínam si na ten bludný kruh, v ktorom sa s tebou točil.
Prečo robil som to? Prečo zrovna tebe patrí moja duša?
Ale aspoň si mi otvorila oči a láska... ma už nepokúša.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Aiko Aiko | Web | 17. října 2011 v 20:25 | Reagovat

hmmm páči sa mi to...istým spôsobom mi to príde ako niečo čo hovorí naštvaný a tiež aj ranený chalan babe, niečo čo je kruté a predsa pravdivé a navyše to má rýmy a tvorí to skvelú báseň ;-)

2 Nemunai Nemunai | E-mail | Web | 17. října 2011 v 20:39 | Reagovat

nechváľ ma toľko, lebo budem namyslený ako je moje druhé ja =D

ďakujem Ti =)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama