O Ravenovi

26. října 2011 v 21:24 | Loivissa |  Poviedky jednorázové (Loivissa)
Nie, bájky nepíšem každý deň, vlastne som za celý život napísala len dve, aj to len kvôli škole, takže novodobý Ezop zo mňa nebude... Ale táto sa mi celkom páči, napísala som ju ešte na základke. Tak si užite prvú a poslednú bájku by Loi na tomto blogu :) P.S: Nesmejte sa mi! :D
Jedného dňa, keď zomrel vlčí vládca Veľkého lesa, zvieratá si podľa zvyku museli vybrať spomedzi vlkov nového panovníka. Kráľom sa napokon stal Raven, mladý a silný vlk s najkrajšou bielou srsťou a múdrou mysľou. Dlho o ňom obyvatelia Veľkého lesa skladali chválospevy. Bol spravodlivý a taký mocný, že ho len máloktorý vlk vyzval na súboj.

Dlhé roky vládol vez akýchkoľvek problémov a časom sa stal veľmi obľúbeným a uznávaným kráľom.
No i na takých mocných panovníkov jedného dňa začne doliehať bremeno staroby. Jeho snehobiely kožuch stemnel a svaly začali chradnúť.
Pre obyvateľov lesa bola dôležitejšia sila ako dôvtip a tak si o ňom začali pomaly šepkať a kuť plány, ako sa starca zbaviť. Najsilnejší vlk vtedy vystúpil a po dlhých rokoch sa stalo, že niekto panovníka vyzval na súboj.
Boj sa skončil tak, ako všetci predpokladali: mladý a silný vlk zvíťazil nad starcom.
Vlk zosadený z trónu sa ponížený pobral preč. Utiahol sa do jaskýň ďaleko od ostatných. Chcel byť sám.
Bol tam dlhú dobu, počas ktorej sa bezmyšlienkovite díval na oblohu, ako po nej pláva slnko striedavo s mesiacom.
V jeden z týchto smutných dní prišiel za vlkom jeho drozdí priateľ.
"Raven, Raven!" škrečal vták. "Rúti sa na nás záhuba!"
Vlk len zazíval. "Ale to nie je môj problém, choď za svojim novým kráľom."
Drozd však neprestával vrieskať, bedákať a skákať a tak Raven dovolil, aby mu vyrozprával, čo sa v lese deje.
"Sme stratení! Rieka vyschla a z druhej strany sa k nám blíži armáda z Temného lesa!"
Vták ani nestihol postrehnúť, kedy Raven zmizol. Bežal totiž do lesa tak rýchlo, ako mu nohy stačili. Zastavil sa až pred trónom mladého kráľa. Ten sa radil s iným vlkom a tak si Raven mohol vypočuť ich rozhovor.
"Budeme sa musieť ubrániť. Zavolaj diviakov zo Severu."
"Nebláznite!" ozval sa Raven. "Nesmieme bojovať! Dá sa tomu zabrániť."
Nový kráľ naň vrhol pohŕdavý pohľad a nahnevane zavrčal. "Ty už nie si kráľom. Toto je môj boj, ty doň nestrkaj ňufák."
"Skutočne chceš, aby toľko zvierať prišlo o život?"
"Nechcem, ty blázon starý! Ale boj sa nenávratne blíži. Nič sa s tým nedá robiť."
Raven namietal: "Už dávnejšie som počul o tom, že na Veľkej rieke chcú stavať hrádzu. Stačilo by, keby ju zničíme a armáda z Temného lesa by sa cez rieku nedo..."
"Blázon," prerušil ho kráľ a pokrútil huňatou hlavou. "Úplne sa pomiatol."
Odišiel. Raven ostal pri tróne úplne sám. Povzdychol si a smutne odchádzal. Nikto ho nepočúva, jeho éra skutočne skončila.
"Nie," pomyslel si. "Nie. Ešte tomu môžem zabrániť. Pôjdem pri hrádzu a zničím ju sám."
Rýchlo sa otočil a ako víchor bežal k rieke. Na sklonku dňa zistil, že jeho predpoklad bol správny - na rieke zbadal vystavanú hrádzu. Zubami-pazúrmi do nej ryl a šklbal kým hrady nezačali padať a hrádza napokon pod tlakom vody praskla.
Vlk radostne zavyl a skočil na jednu z hrád. Silný prúd ho priniesol až do stredu Veľkého lesa. Tam zvieratá volali na slávu rieke. Boli prekvapené, keď zbadali, ako sa na hrade priplavil Raven. Na okamih všetci stíchli a dívali sa na svojho záchrancu. Rieka prišla práve včas - na druhej strane koryta už stála armáda temných zvierat. Raven v tom tichu zoskočil z brvna na pevnú zem. Celý premoknutý sa obrátil k obyvateľom Temného lesa.
"Cesta je odrezaná." Zvolal. "Sem sa nedostanete! Choďte si vlastnou cestou a nepokúšajte sa vracať. Boj je nezmyselný a hlúpy."
Obrátil sa že odíde, keď jeho drozdí priateľ zvolal:
"Tak povedal kráľ!"
"Kráľ?" vrhol začudovaný pohľad na drozda, čo sa vznášal nad riekou. "Ja už nie som kráľ."
"Kráľ nás má chrániť a kým náš nový a zbabelý kráľ ušiel, ty si nás zachránil. Zvieratá! Toto je náš kráľ. Ukázal, že má právo ním byť. Volajte mu na slávu a chválu!"
"Nech žije kráľ! Nech žije kráľ!" volali zvieratá. A tak sa stal Raven staronovým kráľom. Vládol ešte dlho a nikto o ňom viac nemal pochybnosti.

A poučenie?
Nie je hanba spadnúť, ale nepostaviť sa.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Denika Denika | Web | 26. října 2011 v 21:48 | Reagovat

Moc pekné! :) Celý opis vlka sa mi moc páči. A poučenie má svoje  čaro a krutú pravdu, ktorú si málokedy uvedomujeme.

2 Wodin Wodin | 26. října 2011 v 22:20 | Reagovat

Ty si na základnej mala lepšiu štylistiku, jak väčšina autorov kedy dosiahne. Aj príbeh pekný. A druhá bájka? :)

3 Loivissa Loivissa | Web | 27. října 2011 v 5:58 | Reagovat

Jé, ďakujem :) Druhú mám zahrabnú kdesi medzi papiermi, napísala som ju v šiestej triede, takže ju sem nedám :D

4 wladka wladka | Web | 29. října 2011 v 12:48 | Reagovat

bajky ti naozaj idu, tak to nezavrhuj...
bajka o Ravinovi bola skvela, nato ze si ju pisala na zakladke, tak vazne klobuk dolu :D

5 Soini Soini | 4. listopadu 2011 v 17:57 | Reagovat

Wow, veľmi pekné, tak málo dnes vzniká kvalitnej literatúry pre decká, určite by radšej čítali toto, ako to čo majú v učebniciach...môžem copy? :-)

6 Loivissa Loivissa | Web | 4. listopadu 2011 v 20:31 | Reagovat

Som rada, že sa vám to páčilo :) A samozrejme, že môžete ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama