Dobrodružstvo

9. října 2011 v 18:55 | Loivissa |  Poézia Loivissa

Dobrodružstvo

Bol si žiarou hviezd pre pútnika
Cestou, čo viedla ma do večnosti
Človek, čo do srdca sa ľahko zamyká
Vierou, zmenenou v skutočnosti

...Viedol ma po ceste, čo nejestvovala
Trápil ma, hneval a rozosmieval
Príliš šialene som ťa milovala
Svetlo do srdca si mi rozosieval

Zachránil ma pred temnou žiarou anjela
Odtrhol ma od bolesti a nahradil ju inou
Náhoda, čo na mojej záchrane sa podieľa
Trpký raj nájdený na púti cestou nehostinnou

Ukázal mi svetlo a zahnal strach
rozbúchal mi srdce ako nik iný
Stačilo vidieť smiech v jeho očiach
Donútil ma necítiť horkú pachuť viny.

Zatvoril ma do tuhého objatia
Myseľ i srdce si láskou boli isté
Do očí mi tlačil slzy bolesti i dojatia
Potichu ma nútil prejsť cesty tŕnisté.

Pozbieral kúsky z môjho srdca
každý večer sa do ich skladania pustil
Život nie je spravodlivý sudca
Ak by bol, toto by nikdy nedopustil.

Odišiel dobrovoľne a navždy
Zobral si so sebou niekoľko črepov
Kus v mojom srdci ostal prázdny
Už iba v snoch môžem byť s tebou.

Nik netušil až takéto sklamanie
Nik nevedel o tŕni v srdci
Všeko sa zmenilo na nemé dúfanie
Na plač za chladnej noci.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Nemunai Nemunai | 9. října 2011 v 23:42 | Reagovat

dojala ma keď som ju čítal prvý krát, dojala keď som ju čítal druhý krát, dojala keď som ju čítal tretí a viac sa mi toho písať už nechce =)

2 Nikinka Nikinka | Web | 15. října 2011 v 12:02 | Reagovat

Nádherná básnička! :-) Povedená, úžasná, dojemná.. Prostě dokonalá.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama