Jazyk a kultúra kmeňa Člupakov

24. září 2011 v 22:00 | Wodin |  Kapitolové poviedky (Wodin)
Z Encyklopédie Markusa Skrutýnyho
Nikto presne nevie, koľko Člupakov vlastne je, keďže jediné číslovky, ktoré poznajú sú huvale - jeden a huhuvale- ešte jeden. Boli pokusy zaviesť číslovku huhuhuvale- ďalší ešte jeden, ale jej používateľov väčšinou uniesli gigantické pterodaktilie sovy žijúce v Člupackom pralese, u ktorých je huhuhu signálom k páreniu. Európskym bádateľom sa ich taktiež nepodarilo zrátať, pretože číslo dvadsať je foneticky veľmi podobné člupackej vete "Zjedzte ma s kokosovou pomazánkou."

Člupakovia sú zruční remeselníci, vedia z jedného kameňa vyrobiť viac kameňov tým, že ho tresnú o iný kameň. Najzručnejší jedinci to dokážu bez toho, aby si zlomili prst. Ostatní ich s úctou volajú RapaPokiJavoBugudofoHuvaleKakseVaHuhuvaleKakseHevehevePokijukLipiKapakaFedeho, teda " tí-ktorí-dokážu-tresnúť-jeden-kameň-o-ešte-jeden-kameň-bez-toho-aby-si-zlomili-prst."

Člupakovia sú taktiež skvelí lovci, zvieratá lovia veľkým krikom, ktorý ich má vystrašiť tak, že sa dajú na útek a narazia do stromu. Napriek tejto prepracovanej a unikátnej loveckej technike, väčšinou ulovia zviera, ktoré už predtým bolo ulovené nejakým iným predátorom a momentálne je už trocha načaté reducentmi matky prírody, aj keď starý lovec Lakuva tvrdí, že raz vystrašil pralesnú srnku tak, že do stromu naozaj narazila, nanešťastie to bol ešte mladý stromček a meral sotva pol metra a tá srnka bola vraj tak veľká a silná, že by ju nezastavila ani sekvoja.
Lovec a kmeňový filozof Rakieaoueoi rozmýšľal nad tým, či krik lovcov nevystraší aj stromy, ktoré sa dajú tiež na útek, takže vlastne celý prales sa dá na útek a pohybuje sa paralelne s vyľakaným zvieraťom, ktoré teda nemôže do stromu naraziť, pretože si od neho zachováva konštantnú vzdialenosť. Túto teóriu nestihol rozvinúť, pretože ho hladní kolegovia dobili na smrť remeselne opracovanými (t.j. rozbitými) kameňmi a doniesli ho napoly zjedeného domov s tým, že pri love dikobrazieho prasaťa Rakieaoueoi nešťastnou náhodou vystrašil samého seba a narazil do stromu. Z Rakieaoueoia sa postupne ústnym podaním stáva hrdina, nielen ako lovec, ale aj ako bojovník (ktorým nikdy nebol), pretože člupacké slovo jbada znamená nielen lov, ale aj boj, bojovník, vojna alebo tehla, poprípade bledomodý pavúk, ktorý vám lezie po nohe na sviatok veľkej žltej gule na oblohe a vy z toho máte zmiešaný pocit. S posledným z významov sa Rakieaoueoi zatiaľ nespája, s predposledným tiež nie, keďže nikto z Člupakov tehlu nikdy nevidel, nepočul o nej, nevie čo to je, načo to je a už vôbec nechápe, načo to má v ich jazyku vôbec nejaké pomenovanie. Vysvetliť by to mohli člupackí jazykovedci, keby nejakí boli.

Člupakovia milujú svetlo, zároveň však majú zakázané cez deň svietiť v tmavých priestoroch. To preto, lebo ak cez deň zasvietia, tma z osvetleného miesta by sa mohla zľaknúť, vybehnúť von a zakryť veľkú žltú guľu na oblohe. To sa vlastne stáva dosť často, pretože vždy sa nájde nejaký nepozorný Člupaka, ktorý zasvieti fakľou v jaskyni či pivnici alebo si zasvieti do nosa, kde je podľa starej legendy najčernejšia tma. Člupakovia tento jav nazývajú vyplašená tma. Ľudia z ostatných kmeňov mu hovoria noc. Keď nastane vyplašená tma, Člupakovia utekajú von a zapália tam fakle. Tma sa zľakne ešte viac a pomaly sa vráti späť do jaskýň, pivníc, do temných zákutí, do nosov a do uší.
Inak je mytológia tohoto tajomného kmeňa pomerne jednoduchá. Hlavným bohom je Vaplo, boh rastliny zvanej cucukokla , ktorá je známa ako prírodné preháňadlo. Podľa legendy, pred pár tisíc rokmi Vaplo pridal ostatným bohom do papájového vína cucukoklu, odvtedy sú všetci bohovia na záchode a Vaplo vládne svetu. Na jeho počesť všetci chodia každý deň na veľkú potrebu.

O Člupakoch by som vedel napísať celú knihu, ale momentálne mi v tom bráni obmedzení priestor v časopise a to, že mi dochádza v pere tuha.
Kultúra Člupakov je fascinujúca a napriek tomu, že podľa mojich odhadov ich je asi okolo 47 na celom svete, myslím, že ich kultúra obohatí naše neprístupné europocentristické mozgy. Veď divosi sú vlastne lepší ako my, tak prečo by sme ich neobdivovali a nesypali si popol na hlavu za to, že nie my, ale úplne iní Európania pravdepodobne raz zničia vyspelú člupackú mytológiu kresťanstvom a ešte vyspelejší člupacký jazyk nejakým európskym jazykom. Aj keď je to možno tým, že Člupakovia proste nemajú kultúrne a národné povedomie, a preto sa nechajú asimilovať. Alebo je to tým, že ich jazyk a kultúra vyhovujú len spoločnosti na úrovni neolitu a keby si chceli zvoliť cestu civilizovaného života, ich jazyk by postrádal 80% potrebnej slovnej zásoby, čo by sa nedalo vyriešiť ani keby nejakí člupackí jazykovedci existovali, dokonca ani keby boli všetci Člupakovia jazykovedci (tu do toho vstupuje aj známy Vajčisov konraktus, teda, že nemôže fungovať spoločnosť, ktorá je zložená zo samých jazykovedcov alebo jednorukých imitátorov Elvisa Presleyho), teda Člupakovia by logicky museli prijať jazyk úspešne fungujúci v 21. storočí alebo ostať pri búchaní jedného kameňa o ešte jeden kameň.
To, že sa pri tom naučia nejesť nás a jeden druhého navzájom je len bonus.

Posledný odstavec nakoniec vyškrtol, toto by mu nevydali.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 vestec vestec | Web | 12. ledna 2012 v 15:32 | Reagovat

Dobry clanek, hezky blog, podivas se na muj webik?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama