Dátum

28. září 2011 v 21:10 | Nemunai |  Poviedky jednorázové (NN)
Dátum

Štvrtok, 18. Marca 1979

V týchto časoch zúrila vlna nepokojov a vojen gangov. Mafiánske krágľovačky boli na dennom poriadku a to, že niekto zmlátil úbohého turistu v centre mesta, ľudia už nepokladali ani za zaujímavé. Vláda bola skorumpovaná a policajti boli na niekoľkých výplatných páskach naraz. Bol to skrátka raj pre všetkých, ktorí neboli zrovna zástancami zákona a vedeli sa pohybovať v podsvätí tak, aby prežili.
Na ulici Courtyard bolo naozaj veľa administratívnych budov a supermarketov. Niekde na konci ulice by ste našli aj nejaké panelové domy, ale do celej panorámy budov z pálenej červenej tehly nezapadala jedna niečím zaujímavá stavba. Ľudia by po takomto opise možno očakávali všeličo, alebo veľkolepé, alebo zúbožené, v skutočnosti to bola len tuctová administratívna budova. Avšak bola na nej zvláštnosť: viseli tam vlajky tohto nenávideného štátu. Bola to budova najvyššieho súdu, teda najvyššie postavenej pevnosti modernej korupcie. Denne tu vo viacerých súdnych sieňach prebehli desiatky sporov, rozvodov a kriminálnych pojednávaní. Ale práve dnes je tu jeden prípad, ktorý sa od ostatných líši. Nelíši sa ani svojou mediálnou známosťou a ani zatknutým šéfom niektorého z najznámejších gangov, obvineného z prania peňazí alebo dealovania drog. Práve prokurátor je ten, kto má niečo do seba. Mark Carry je práve ten. Je to vo svojej práci úspešný, ale veľmi slabo ohodnocovaný a hlavne nepriebojný prokurátor, ktorý sa nikdy netúžil dostať vyššie ako na svoje terajšie miesto, čo bolo pre ostatných nepochopiteľné, lebo plat bol len o niečo lepší ako mizerný. Chlapík mal aj potenciál a príležitostí na presadenie bolo naozaj dosť. On ale nikdy nechcel byť na výslní, lebo on túto prácu bral len ako svoje hobby a zrovna on dnes znepríjemňoval život istej malej rybke... Dotyčného chytili potom, ako okradol a na smrť zmlátil mladú ženu. Možno to bolo aj v opačnom poradí, to však Marka zaujímalo najmenej. Práve Mark takýchto ľudí nevedel vystáť. Pri každom takomto prípade sa do krvi bil o čo najdlhší trest. Ale nenechajte sa pomýliť, vôbec to nie je pre jeho morálne zásady alebo pre to, že by ľutoval tie dve deti, ktoré po nej ostali. Tí pangharti mu vôbec neprichádzali na myseľ. Nie, on neľutoval osudy týchto chudákov. On len nenávidel tohto a aj všetkých jemu podobných vrahov. Dôvod je jednoduchý: on sám je najmenej známym a predsa najlepší masovým nájomným vrahom svojej doby. Skrýval sa na prokuratúre a ničil neúspešných kriminálnikov ,zatiaľ čo po večeroch plánoval a zároveň aj konal vraždy nežiadúcich ľudí po celom štáte. Na konte už mal niekoľko desiatok obetí cez mužov aj ženy. Zabil vždy svoju obeť a hoci sa tomu v deväťdesiatich prípadoch zo sto vyhol, občas sa stalo, že sa musel zbaviť aj svedkov. Zo žiadnej z jeho akcií nebol nikdy obvinený nikto jemu blízky, a raz bol dokonca poverený aby robil prokurátora v prípade jeho vlastného činu. Zákazka bola zabiť riaditeľa jedného hotela ktorý neplatil výpalné a zároveň zabiť aj jeho rodinu, teda ženu a tri deti. Obvinený bol jeho zamestnanec ktorému Mark prišil doživotie. Nikdy necítil žiadne výčitky, on pokladal ľudí len za obyčajných živočíchov ako sú všetky ostatné a zabiť človeka bolo preňho rovnako ľahké, ako rozmliaždiť muchu. Pri dnešnom pojednávaní Mark úspešne dokázal vinu toho mladíka a prisúdil mu 25 rokov nepodmienečne. Vyšlo mu to perfektne. Dnes má ešte nejaké povinnosti, ale týmto potešený pracuje o dosť lepšie... Vypadol z tej diery a ako obvykle sadol do svojho caddylacku zo sedemdesiateho druhého a zamieril vybaviť jednu z dôležitých vecí. Keď dorazil na miesto, vystúpil, prešiel zanedbanou predzáhradkou plnou neidentifikovateľných druhov burín a tri krát zaklopal na ošúchané drevené dvere. Otvorila mu jeho stará známa Kerry. Poznali sa od školy a odvtedy sa pravidelne vídali. Bola totiž krajčírkou. Prišiel si vyzdvihnúť svoju objednávku. Čierny oblek s bielym lýmcom a bielymi gombíkmi. Presne taký istý mal práve na sebe a presne tento oblek používal na dve konkrétne veci. V tomto obleku odsudzoval všetkých amatérov a zároveň v týchto oblekoch vybavoval svoje večerné prácičky. Mal presne dvanásť kompletných oblekov tohto typu a pre tento si prišiel z dôvodu, že pri poslednom záťahu si ten posledný set zničil. Starý chumaj, ktorý už nežije, ho v snahe brániť sa polial olejom a plánoval ho zapáliť. Geriatrická obeť to práve pri pokuse hodiť doňho zapaľovač, dostala nožom presne medzi druhé a tretie rebro na ľavej strane hrudného koša. Dedkovi bolo okamžite jasné, že toto zranenie neprežije a bez ďalších diskusií skonal. Ide o to, že Mark si musel u priateľky vybaviť ďalší oblek. Nikdy sa nepýtala prečo stále potrebuje tie obleky a kde sa mu stále ničia a vedela prečo. Bolo jej jasné, že ich neničí pri okopávaní zemiakov v záhrade. Ale múdry človek, a ona bola všetkými masťami mazaná, sa nepýta na podrobnosti a váži si tučnú odmenu za kvalitný oblek. Naliala mu kávu a vrhla sa zbaliť preňho dotyčný oblek. Prezrel si ho a ako obvykle ju pochválil, ako dobre je ušitý. Dostala svoju odmenu a odišiel. Kávy si ani neuchlipol, vylial ju do drezu, ako vždy. Nikdy si na nijakej návšteve nedoprial ani dúšok toho, čo nemal skontrolované. Jeho zásadové a rozvážne konanie ho držalo pri živote. Keď nastúpil do svojho čierneho caddylacku, tak ako vždy, skontroloval svoje strieborné hodinky ktoré nosil vo vnútornom vrecku saka. Boli síce staromódne, ale zobral si ich od svojej prvej obete a mali preňho obrovskú hodnotu. Bol na nich vyrytý znak ktorý nepoznal ale aj tak ho fascinoval. Vyrazil domov šesťdesiatkou, ako bolo prepísané. Nikdy neporušoval predpisy pre nič, za nič. Všetci čo ho poznali, alebo si to aspoň mysleli, ho pokladali za bezúhonného človeka ktorý sa presne riadi ústavou. Prišiel domov presne o tom čase ktorý plánoval. Bolo 19:40. Deň funguje bez komplikácií a všetko postupuje podľa plánu. Na dnešok sa tešil o to viac, lebo ide o výnimočnú zákazku. Mal zabiť poslanca, člena parlamentu a navyše keď je sám doma, aby nepadlo podozrenie na jeho ženu, ktorá je odcestovaná na gréckych ostrovoch. To práve ona mu zaplatila tristodvadsať tisíc za tento mord. Našla si milenca a manžel jej už nevyhovoval. Ak by ale zomrel, ostala by jej životná poistka a aj všetky tri domy, ktoré mal napísané. Deti nemali žiadne. Ukázalo sa, že George Settler, teda on, je neplodný a odvtedy ho žena nenávidí. Vrahovia v tejto dobe sa nechávali zlákať automatickými zbraňami s tlmičmi, ale on nikdy. Jeho zbrane rozmiestnené presne tak aby vedel kde sú, neboli zbytočnými kusmi železa. Vraždil buď škrtičom, ktorý si vynašiel sám, (tvorili dve drevené rukoväte obviazané papierom aby vyzerali presne ako kubánske cigary), kyanidom, (dômyselne uschovaným vo fľaštičke od aspirínu), prekvapivo ostrým nožom, (ktorý nosil v límci saka), alebo jeho najobľúbenejšou zbraňou, kušou. Bola dokonale presná a na hrote každého šípu bol široký závit aby zmaximalizoval prieraznosť. Dostrelila na diaľku stopäťdesiat metrov s dokonalou presnosťou a nespôsobila nijaký hluk. Bola vystrojená ďalekohľadom, ktorý sa dal zapnúť aj na nočné videnie a teda bola najdokonalejšou zbraňou. Nosil ju uschovanú v kufríku s dvojitým dnom rozloženú na viacero častí. Kufrík mával plný dokumentov takže bol dokonale maskovaný a zbrane mal poschovávané jednoducho tak, akoby to nikto nečakal. Vraždu Georga Settlera plánoval štyri dni a bol si dokonale vedomý, že dotyčný si dá o dvadsiatej hodine deci brandy a pôjde si ľahnúť. A to bola tá chvíľa. Do brandy umiestni kyanid a jednoducho odsleduje, že si vypije dosť pre vzbudenie dobrého pocitu a pôjde spať. Vkradol sa do domu tým, že uvoľnil najslabšiu cestu dnu. Okno na nepoužívanej detskej izbe. Použil svoje staré dobré páčidlo ukryté v autíčku. Otvoril si okno a nehlučne vhupol dnu. Potom šiel po vopred plánovanej trase do kuchyne a otrávil brandy. Tou istou odišiel späť a nastúpil do svojho autíčka. Vytiahol svoj upravený turistický ďalekohľad, teda ten z kuše, a pustil sa čakať. Presne podľa plánu! George prišiel do kuchyne a zobral si fľašu. Prešiel do svojej malej pracovne a nalial si. Potešený svojím dôvtipom sa Mark usadil a sledoval situáciu. Vzápätí sa ale George zháčil a nechal pohár tak. "Do Boha!" zahrešil Mark. On šiel spať bez toho dúšku svojej brandy! Mark sledoval ako si ľahol a zachoval chladnú hlavu. Narátal si na hodinkách presne 35 minút a znovu sa vydal do domu. Nehlučne sa priblížil do jeho spálne a keď počúval melodické chrápanie, naladil si dych a tep presne na správnu úroveň a rozhodol sa, ako sa bude činiť ďalej. Podišiel k posteli, zobral zamatový vankúš a pomaly ale rozhodne ho priložil Georgovi na tvár a zatlačil. Hoci si George najprv nič neuvedomil, potom sa začal mykať a triasť. Mark však nepoľavil, priložil mu ľavé koleno na hrudný kôš a narátal si na hodinkách presne 10 minút v tejto polohe, potom skontroloval svoj čin. George Settler bol dokonale mŕtvy s krvavými očami, takže bolo jasné, že sa zadusil. Zobral mu náhrdelník, ktorý mal ukázať ako dôkaz a vedel, že je to všetko čo dnes treba urobiť. Spokojný Mark vyrazil k autu krokom človeka, ktorého na celom svete nerozhádže vôbec nič. Mal svoju tristodvadsať tisícovú záruku a teraz dostane ďalších stoosemdesiat tisíc za dôkaz spolu s výtlačkom v ranných Times, kde bude na titulke dôkaz, že dotyčný je naozaj mŕtvy. Vražda z kruhu parlamentu je naozaj zriedkavá. Bol nadšený a ako suvenír si okrem dôkazu zobral aj prsteň so strieborným drakom. Stiahol ho z prsta obete a doma si ho odloží do svojej vytrínky skrytej pod parketami v malej pracovni. Najprv však pôjde na dohodnuté miesto ukázať dôkaz. Prišiel na to miesto, malý zatuchnutý byt v jednej z chudobných štvrtí. Ukázal náhrdelník a zobral si od milenca objednávateľky svoju odmenu. A môže ísť domov spať. Keď prišiel domov, bolo 23:28. Dnešný deň bol zavŕšený úspešne. Odložil prsteň s vyrytým drakom do svojej skrýše pod parketami v malej pracovni. Skrýval si tam všetko, čo pokladal za cenné. Neboli to žiadne diamanty ani zlato, bolo to len niečo, čo malo svoju symboliku. Strieborný náboj, ktorý ukradol jednej žene ktorá zbierala všelijaké zbytočnosti. Bola to prvá žena ktorú zabil a navyše aj tá, ktorá v ňom zanechala najhlbší dojem. Bol tam jeden nôž s kostenou rukoväťou ktorý ukradol, keď zabíjal v múzeu. Kurátor, a teda aj obeť, si ho nosil ako talizman. A niekoľko ďalších vecí... Ani jedna z nich nebola veľmi cenná, ale pre neho niečo znamenali. Nemal rád tie veci. On mal rád to, že ich mal. Vyzliekol si oblek a prevesil ho na stoličku. Ráno ho vezme do čistiarne. Zajtra má voľno, oddýchne si. Zaspal s pocitom, že je génius.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Aiko Aiko | Web | 17. října 2011 v 20:52 | Reagovat

fúúha, fakt zaujímavé! opäť musím povedať, že hlavná postava ma vytáča a je mi odporná, no číta sa o nej veľmi dobre Máš naozaj talent..akurát čo mi vadí, sú chyby, ktoré sa tam zamotali...

2 Nemunai Nemunai | E-mail | Web | 17. října 2011 v 21:03 | Reagovat

to som písal dávno. opravím to... niekedy =D

(som mal 11 rokov =D čiže 5 rokov dozadu =D )

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama